Pacia sa mi obrazy Harriet Bell. Su jednoduche, plne energie, zivych farieb. Su z miest, ktore mam rada. Viem si predstavit ich vonu, hluk. Smiech, chut.
Na Harriet Bell som nadabila uplne nahodou. Z ktovieakeho Googlovania sa mi na obrazovke objavili dve radostne krevety, z nich som si klikla na ich 5 sesternic:
Z kreviet som sa preklikala na krajinky,
Z krajiniek na marocke zeny vyhrievajuce sa na slnku,
Z Maroka na londynske Piccadilly...
Kto je Harriet Bell?
Nepoznam ju, a nikdy som o nej nepocula. Ale paci sa mi, ako maluje; to, ze v poslednych olejomalbach hrubkou stetca skryva detaily a ide rovno k podstate pocitu. Ze niekedy necha vo viacerych vrstvach farby zmiesane naznaky cohosi, co si kazdy moze vysvetlit podla vlastnej fantazie. Ze mi necha slobodu domysliet si detaily. Aj to, ze obcas vymeni stetec za ceruzku, ze sa meni z Hoppera na orientalistku, z krajinkarky na portretistku.
Na jej stranke som sa docitala, ze je (asi) Anglicanka a studovala v Moskve, a ze niekolko mesiacov zila v Maroku. Dokonca aj to sa mi paci. What else?
Many thanks, Harriet Bell.
Dada
09 marca 2007
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
naozaj krásne obrazy asi si tiež vygúglim:o)
ani ja som ju nepoznala, taže ďakujem za sprostredkovanie - skutočne krásne obrazy
Zverejnenie komentára